Zhrnutie výstupov zo spoločnej tlačovej konferencie ANS a AZZZ

reportáž TV JOJ:

 https://videoportal.joj.sk/noviny/epizoda/57424-noviny-tv-joj   

od 6min 17sek

reportáž RTVS:

 http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12957/165897#35    hned prva reportaz

 reportáž TA3:

 https://www.ta3.com/clanok/1135233/dostanu-peniaze-a-upisu-sa-statu-takto-chcu-riesit-nedostatok-sestier.html

AZZZ SR: Je potrebné prijať zdravotníckych pracovníkov z krajín mimo EÚ

[info.sk; 05/09/2018; Info.sk; Zdroj - Info.sk, zdroj: TASR, Foto: TASR]

Zamestnávatelia pripomínajú, že kríza nedostatku pracovníkov sa takto riešila aj pred rokom 2015.

Rýchlym riešením nedostatku zdravotníckeho personálu v slovenských nemocniciach by mohlo byť prijatie kvalifikovanej pracovnej sily z Ukrajiny, Srbska či z kultúrne a jazykovo podobných krajín, aj mimo Európskej únie. Zhodli sa na tom prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko, prezident Asociáciezamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Tomáš Malatinský a viceprezident ANS i člen prezídia AZZZ SR Igor Pramuk.

Zamestnávatelia pripomínajú, že kríza nedostatku pracovníkov sa takto riešila aj pred rokom 2015, ale zmena podmienok prijatia lekárov a sestier zo zahraničia na pracovný trh, ktorú vtedy zaviedlo ministerstvo školstva, spôsobila, že počet žiadostí o prácu v slovenských nemocniciach značne poklesol. "Nechceme, aby v zdravotníctve pracoval kadekto. Ale existujú rozdielové skúšky, ktoré potvrdia, že človek je schopný samostatne pracovať a dokáže zdravotníctvu pomôcť. Fakulty ošetrovateľstva alebo stredné zdravotnícke školy v súčasnosti nie sú schopné, taktiež ako v prípade lekárov, pokryť potreby, ktoré tu sú," uviedol Pramuk.

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily podľa viceprezidenta ANS neznamená len nedostatok lekárov a sestier, ale aj ostatného potrebného zdravotníckeho personálu, ktorý pomôže pacientovi rehabilitovať či postarať sa o ošetrovateľský proces pacienta. Dlhodobé riešenie nedostatku počtu zdravotníckeho personálu by sa podľa predstaviteľov ANS a AZZZ SR malo riešiť aj priebežne, prijatím väčšieho počtu študentov na lekárske a zdravotnícke fakulty, ale aj motiváciou vo vnútri, t.j. snahou motivovať slovenský personál, aby nevycestoval za prácou do zahraničia.

"Krátkodobo pociťujeme veľké nedostatky pracovníkov v nemocniciach. Tak sa nám začína stratifikácia nemocníc meniť na živelnú," uviedol Petko. Prejavom je podľa neho to, že v početnom množstve začali viaceré nemocnice rekonštruovať priestory chirurgických, interných a detských oddelení. Podľa Petka je realita taká, že za "vymaľovaním priestoru oddelení sa skrýva nedostatok pracovného personálu". Problém už riešila AZZZ SR s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD) v auguste. Podľa asociácie má Slovensko "posledný pokus" o stratifikáciu nemocníc, ktorý má byť pod gesciou vlády.

ANS tiež pripomenula potrebu dofinancovania desiatok stredných a malých nemocníc, ktoré budú na budúci rok potrebovať na pokrytie nákladov 70 miliónov eur. Nedostatok finančných prostriedkov môže byť ďalším vážnym problémom, s ktorým sa bude musieť slovenské zdravotníctvo potýkať.

 Zdravotníctvo potrebuje vyšší rozpočet, podľa asociácií hrozí živelná stratifikácia nemocníc

[lionline.sk; 05/09/2018; Redakcia]

BRATISLAVA 5. septembra (WebNoviny.sk) – Dôsledkom odkladania riadenej stratifikácie nemocníc bude živelná. Uviedli to v stredu na tlačovej besede predstavitelia Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ).

Venovali sa tiež nedostatku pracovnej sily a návrhu rozpočtu pre zdravotníctvo. Prezident ANS Marián Petko vysvetlil stratifikáciu ako rozdelenie nemocníc, z ktorého vyplýva, kto čo môže robiť a kto čo nemôže.

Dôležitá je bezpečnosť a kvalita

Asociácie síce zánik nemocníc nepodporujú, ale vnímajú, že je stratifikácia potrebná a súvisí s kvalitnou zdravotnou starostlivosťou.

Podľa nich je dôležitejšia bezpečnosť a kvalita výkonov v nemocnici než len blízkosť k pacientovi. Petko uviedol, že je nereálne, aby situáciu vyriešil samotný trh. Dodal, že ide už o tretiu stratifikáciu, ale ak táto nebude úspešná, v roku 2019 sa stane živelnou.

Zásadným problémom je aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v zdravotníctve. Prezident AZZZ SR Tomáš Malatinský vysvetlil, že ide o komplexný problém. Podľa neho treba skrátiť čas na to, aby mohol kvalifikovaný pracovník z rečovo príbuzných krajín na Slovensku pracovať a rýchlo sa aklimatizoval.

Aktuálnym trhom je v tomto prípade Ukrajina. Viceprezident ANS a člen prezídia AZZZ SR Igor Pramuk pripomenul, že Česko a Poľsko už trh pre Ukrajinu otvorilo, u nás sú však sťažené podmienky. Skúšky, ktoré majú umožniť lekárom pracovať na Slovensku, nespravia ani niektorí miestni pracovníci.

Podpora študentov stredných škôl

Podľa slov Malatinského Slovensko musí rýchlo reagovať, lebo aj Ukrajina má obmedzený trh a začne si chrániť svoje pracovné sily. Zástupcovia asociácií pripomenuli, že okrem zamestnávania cudzích odborníkov je potrebné vzdelávať aj domácich zdravotníkov, ktorých je v súčasnosti nedostatok.

Pozitívne vnímajú podporu pre študentov ošetrovateľstva a všeobecného lekárstva, no myslia si, že by bolo vhodné podporovať aj študentov stredných zdravotníckych škôl.

Z neurochirurgie na Kramároch chce odísť päť lekárov, nemocnica rokuje o stiahnutí výpovedí

Petko pripomenul, že ANS združuje 75 nemocníc a 25 000 zamestnancov. Zdôraznil, že ak nebude pre zdravotníctvo dostatočne kvalitný rozpočet, bude málo kvalifikovanej pracovnej sily.

Podľa neho by nemocnice združené v asociácii potrebovali minimálne 65 miliónov eur, a ak sa rozpočet nezvýši asi o 300 miliónov na rok 2019, budú sa problémy v zdravotníctve zhoršovať.

 Pramuk: Je potrebné prijať zdravotníckych pracovníkov z krajín mimo EÚ

[teraz.sk; 05/09/2018; TERAZ.SK; TASR Kristína Benkovičová]

Zamestnávatelia pripomínajú, že kríza nedostatku pracovníkov sa takto riešila aj pred rokom 2015.

Bratislava 5. septembra (TASR) - Rýchlym riešením nedostatku zdravotníckeho personálu v slovenských nemocniciach by mohlo byť prijatie kvalifikovanej pracovnej sily z Ukrajiny, Srbska či z kultúrne a jazykovo podobných krajín, aj mimo Európskej únie. Zhodli sa na tom prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Tomáš Malatinský a viceprezident ANS i člen prezídia AZZZ SR Igor Pramuk. Zamestnávatelia pripomínajú, že kríza nedostatku pracovníkov sa takto riešila aj pred rokom 2015, ale zmena podmienok prijatia lekárov a sestier zo zahraničia na pracovný trh, ktorú vtedy zaviedlo ministerstvo školstva, spôsobila, že počet žiadostí o prácu v slovenských nemocniciach značne poklesol. "Nechceme, aby v zdravotníctve pracoval kadekto. Ale existujú rozdielové skúšky, ktoré potvrdia, že človek je schopný samostatne pracovať a dokáže zdravotníctvu pomôcť. Fakulty ošetrovateľstva alebo stredné zdravotnícke školy v súčasnosti nie sú schopné, taktiež ako v prípade lekárov, pokryť potreby, ktoré tu sú," uviedol Pramuk. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily podľa viceprezidenta ANS neznamená len nedostatok lekárov a sestier, ale aj ostatného potrebného zdravotníckeho personálu, ktorý pomôže pacientovi rehabilitovať či postarať sa o ošetrovateľský proces pacienta. Dlhodobé riešenie nedostatku počtu zdravotníckeho personálu by sa podľa predstaviteľov ANS a AZZZ SR malo riešiť aj priebežne, prijatím väčšieho počtu študentov na lekárske a zdravotnícke fakulty, ale aj motiváciou vo vnútri, t.j. snahou motivovať slovenský personál, aby nevycestoval za prácou do zahraničia."Krátkodobo pociťujeme veľké nedostatky pracovníkov v nemocniciach. Tak sa nám začína stratifikácia nemocníc meniť na živelnú," uviedol Petko. Prejavom je podľa neho to, že v početnom množstve začali viaceré nemocnice rekonštruovať priestory chirurgických, interných a detských oddelení. Podľa Petka je realita taká, že za "vymaľovaním priestoru oddelení sa skrýva nedostatok pracovného personálu". Problém už riešila AZZZ SR s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD) v auguste. Podľa asociácie má Slovensko "posledný pokus" o stratifikáciu nemocníc, ktorý má byť pod gesciou vlády. ANS tiež pripomenula potrebu dofinancovania desiatok stredných a malých nemocníc, ktoré budú na budúci rok potrebovať na pokrytie nákladov 70 miliónov eur. Nedostatok finančných prostriedkov môže byť ďalším vážnym problémom, s ktorým sa bude musieť slovenské zdravotníctvo potýkať.

 Chýbajúci zdravotnícky personál by mohli suplovať pracovníci z krajín mimo EÚ

[ekonomika.sme.sk; 05/09/2018; Ekonomika / Slovensko; TASR]

V zdravotníctve by však nemal pracovať hocikto.

BRATISLAVA. Rýchlym riešením nedostatku zdravotníckeho personálu v slovenských nemocniciach by mohlo byť prijatie kvalifikovanej pracovnej sily z Ukrajiny, Srbska či z kultúrne a jazykovo podobných krajín, aj mimo Európskej únie.

Zhodli sa na tom prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Tomáš Malatinský a viceprezident ANS i člen prezídia AZZZ SR Igor Pramuk.

Podobná situácia bola aj v roku 2015

Zamestnávatelia pripomínajú, že kríza nedostatku pracovníkov sa takto riešila aj pred rokom 2015, ale zmena podmienok prijatia lekárov a sestier zo zahraničia na pracovný trh, ktorú vtedy zaviedlo ministerstvo školstva, spôsobila, že počet žiadostí o prácu v slovenských nemocniciach značne poklesol.

"Nechceme, aby v zdravotníctve pracoval kadekto. Ale existujú rozdielové skúšky, ktoré potvrdia, že človek je schopný samostatne pracovať a dokáže zdravotníctvu pomôcť. Fakulty ošetrovateľstva alebo stredné zdravotnícke školy v súčasnosti nie sú schopné, taktiež ako v prípade lekárov, pokryť potreby, ktoré tu sú," povedal Pramuk.

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily podľa viceprezidenta ANS neznamená len nedostatok lekárov a sestier, ale aj ostatného potrebného zdravotníckeho personálu, ktorý pomôže pacientovi rehabilitovať či postarať sa o ošetrovateľský proces pacienta.

Viac študentov medicíny

Dlhodobé riešenie nedostatku počtu zdravotníckeho personálu by sa podľa predstaviteľov ANS a AZZZ SRmalo riešiť aj priebežne, prijatím väčšieho počtu študentov na lekárske a zdravotnícke fakulty, ale aj motiváciou vo vnútri, t.j. snahou motivovať slovenský personál, aby nevycestoval za prácou do zahraničia.

"Krátkodobo pociťujeme veľké nedostatky pracovníkov v nemocniciach. Tak sa nám začína stratifikácia nemocníc meniť na živelnú," uviedol Petko. Prejavom je podľa neho to, že v početnom množstve začali viaceré nemocnice rekonštruovať priestory chirurgických, interných a detských oddelení. Podľa Petka je realita taká, že za "vymaľovaním priestoru oddelení sa skrýva nedostatok pracovného personálu".

Problém už riešila AZZZ SR s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD) v auguste. Podľa asociácie má Slovensko "posledný pokus" o stratifikáciu nemocníc, ktorý má byť pod gesciou vlády.

ANS tiež pripomenula potrebu dofinancovania desiatok stredných a malých nemocníc, ktoré budú na budúci rok potrebovať na pokrytie nákladov 70 miliónov eur. Nedostatok finančných prostriedkov môže byť ďalším vážnym problémom, s ktorým sa bude musieť slovenské zdravotníctvo potýkať.

 Lákame sestry z Ukrajiny, tie idú radšej k susedom

[HN; 06/09/2018; 172/2018; s.: 1; Titulná strana; Lucia Lauková]

ZDRAVOTNÍCTVO

Akútny nedostatok zdravotníkov chcú ministerstvo a nemocnice riešiť "dovozom" pracovníkov z Východu.

Lucia Lauková

Bratislava – Pätina študentov medicíny na Slovensku nedoštuduje, pretože odíde za štúdiom alebo prácou do zahraničia. Viac ako polovica budúcich zdravotných sestier nedokončí školu a uprednostní cudzinu. Aj to je dôvod, prečo slovenské nemocnice trpia akútnym nedostatkom pracovníkov. Podľa prepočtov lekárskych organizácií môže na Slovensku do roku 2030 chýbať až päťtisíc lekárov a 10-tisíc sestier. Prázdne miesta už nejaký čas zapĺňajú ukrajinskí lekári a sestry. Ich "dovoz" je však komplikovaný, a preto momentálne ministerstvo zdravotníctva, zamestnávatelia a nemocnice hľadajú kľúč, ako na Slovensko čo najrýchlejšie a najjednoduchšie prilákať ukrajinských zdravotníkov. Tí však skôr ako Slovensko uprednostnia našich susedov. "V Poľsku či Česku je trh otvorenejší," vyhlásil člen prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov azdružení Igor Pramuk s tým, že Ukrajinci, ktorí kedysi chceli prísť do slovenského zdravotníctva, dnes uprednostňujú susedné krajiny. Je to napríklad aj kvôli "projektu Ukrajina", vďaka ktorému lekári zo zahraničia absolvujú prax pod dohľadom tamojších odborníkov a následne dostanú miesto v nemocnici či ambulancii. Zástupcovia našich asociácií preto chcú, aby boli podobné podmienky aj u nás. Prijímanie sestier zo zahraničia by sa tak dostalo do stavu okolo roku 2015. Vtedy došlo k zmene, ktorú zaviedlo ministerstvo školstva, a tá spôsobila, že počet žiadostí o prácu v našich nemocniciach klesol.

CHÝBAJÚCI LEKÁRI

15-tisíc lekárov a zdravotných sestier bude chýbať do roku 2030

1 020 zdravotných sestier chýba aktuálne na Slovensku

2,7 milióna eur dá štát na motivačné príplatky pre študentov ošetrovateľstva

 Personálna kríza: chceme sestričky z východu Európy

[HN; 06/09/2018; 172/2018; s.: 4; SPRAVODAJSTVO; Lucia Lauková]

ZDRAVOTNÍCTVO

Zástupcovia zdravotníckych asociácií upozorňujú, že pre nedostatok personálu nemocnice zatvárajú oddelenia. Štát chce motivovať študentov príplatkami.

Lucia Lauková

Bratislava – Stalo sa vám už, že ste prišli na vyšetrenie k špecialistovi, no polovica oddelenia bola uzavretá pre rekonštrukciu? Podľa Asociácie nemocníc Slovenska sa u nás "začalo intenzívne maľovať". Tvrdia však, že zveľaďovanie interiérov je vedľajším efektom vážnejšieho problému akútneho nedostatku personálu. Ak sa totiž nepodniknú zásadné kroky, do roku 2030 nám môže chýbať až päťtisíc lekárov a 10-tisíc zdravotných sestier. Rezorty zdravotníctva a školstva chcú situáciu riešiť medikmi z východnej Európy. Problémom je, že pred Slovenskom uprednostňujú Poľsko či Česko.

Idú radšej k susedom

Rýchlym riešením nedostatku zdravotníckeho personálu v slovenských nemocniciach by mohlo byť prijatie kvalifikovanej pracovnej sily z Ukrajiny, Srbska či z kultúrne a jazykovo podobných krajín, zhodli sa prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združeníTomáš Malatinský a viceprezident a člen prezídia oboch organizácií Igor Pramuk. Lekárov aktuálne chýba vyše dvetisíc a vzhľadom na vysoký vek mnohých ordinujúcich odborníkov sa podľa nich situácia bude iba zhoršovať. Problémom však je, že napríklad ukrajinskí lekári, ktorí by u nás mohli obsadiť nedostatkové pozície, o Slovensko strácajú záujem. "Rozdielové skúšky sú neprimerane nastavené. Títo zdravotníci idú radšej do Poľska či do Českej republiky, kde je trh otvorenejší," upozornil Petko a poukázal na takzvaný ,projekt Ukrajina‘, v rámci ktorého lekári zo zahraničia absolvujú ročnú "asimilačnú" prax pod dohľadom českých odborníkov a následne ich zamestnajú. Zástupcovia asociácií preto chcú, aby sa podmienky prijímania lekárov a sestier zo zahraničia vrátili do stavu okolo roku 2015. Vtedy totiž došlo k zmene, ktorú zaviedlo ministerstvo školstva a tá spôsobila, že počet žiadostí o prácu v slovenských nemocniciach značne klesol. Zároveň informovali, že o probléme budú diskutovať aj s premiérom Petrom Pellegrinim.

Sestrám priplatia

Nedostatok zdravotníckeho personálu sa netýka iba lekárov, ale aj sestier. Najnovší materiál Inštitútu zdravotnej politiky, o ktorom včera rokovala vláda, odhaduje, že v nemocniciach chýba v súčasnosti 1 020 sestier, v roku 2030 to má byť takmer 10-tisíc. Štát sa rozhodol budúce zdravotné sestry motivovať finančným príspevkom počas ich štúdia. Po novom by sa o takzvaný stabilizačný príspevok mohli uchádzať noví študenti vysokých škôl v bakalárskom programe ošetrovateľstvo, v roku 2018 aj súčasní študenti druhého a tretieho ročníka. Iniciatívu z dielne rezortov zdravotníctva a školstva vláda odsúhlasila a štát vyjde na takmer tri milióny eur Výmenou za poberanie príspevku má byť záväzok pracovať po doštudovaní na Slovensku. Ministerstvá tak chcú zabrániť odlevu zdravotného personálu do zahraničia. "Je veľmi dôležité nielen podporiť zvýšenie počtu študentov, ale ich aj zastabilizovať, skvalitniť pracovné podmienky a riešiť mzdovú politiku a iné," konštatuje sa v predloženom dokumente. Na pretrvávajúci problém odlevu absolventov za hranice poukázal aj Petko s tým, že lekárske fakulty síce dnes prijímajú dostatok študentov, no asi polovica je zo zahraničia a tí po skončení odí du pracovať do inej krajiny. Podobne aj množstvo slovenských medikov dlhodobo migruje smerom na západ. Ilustrujú to aj štatistiky OECD, podľa ktorých máme počet absolventov lekárstva či ošetrovateľstva na 100-tisíc obyvateľov veľmi podobný napríklad Rakúsku, ktoré aj vďaka záujmu zdravotníkov z iných krajín akútne problémy s nedostatkom pracovníkov nepociťuje.

Aktuálne počty lekárov špecialistov na Slovensku podľa veku

internisti (vnútorné lekárstvo

vek lekára	v júni 2018
25 – 35	771
36 – 45	468
46 - 55	424
56 – 65	404
66+	276
Spolu	2 343

pediatri

vek lekára	v júni 2018
25 - 35	461
36 - 45	164
46 - 55	131
56 - 65	139
66+	75
Spolu	970

chirurgovia

vek lekára	v júni 2018
25 - 35	306
36 - 45	215
46 – 55	274
56 – 65	251
66+	135
Spolu	1 181

Nedostatok zdravotníkov v nemocniciach

[Rádio Lumen, 17:30; 05/09/2018; Infolumen; z domova; Kristína Hatarová]

Kristína Hatarová, moderátorka: "Nedostatok zdravotníckeho personálu v slovenských nemocniciach by mohlo vyriešiť prijatie kvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničia. Zhodli sa na tom zamestnávatelia aj Asociácia nemocníc Slovenska. Pripomínajú pritom, že kríza nedostatku pracovníkov sa takto riešila aj pred rokom 2015, ale zmena podmienok prijatia lekárov a sestier zo zahraničia na pracovný trh spôsobila, že počet žiadostí o prácu v slovenských nemocniciach značne poklesol. Teraz by sa to ale malo zmeniť. Pokračuje prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský."

Tomáš Malatinský, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení: "Musíme skrátiť určite čas na to, aby kvalifikovaný pracovník mohol pomerne rýchle aklimatizovať a neskôr si aj vybaviť všetky doklady. Ďalšia možnosť samozrejme je motivácia našich pracovníkov, aby prišli do zdravotníctva, ktorí tu študovali a sú v zahraničí. To sa robia niektoré pokusy. Pravdou je, že tam tiež tie veci sú limitované. Ďalšia možnosť je motivovať študentov, tu musím oceniť aj premiéra, aj ministerku školstva a tak ďalej, že sa urobil prvý krok."

Kristína Hatarová: "S vlastným návrhom ako vyriešiť túto situáciu prišiel aj štát. Nedostatok zdravotných sestier by mala zmeniť finančná motivácia počas ich štúdia. O stabilizačný príspevok vo výške dvetisíc eur by sa mohli uchádzať študenti vysokých škôl v bakalárskom študijnom programe ošetrovateľstvo v dennej forme štúdia. V prípade získania stabilizačného príspevku sa študent zaviaže, že po úspešnom ukončení štúdia bude na území Slovenska poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť. Zámer z dielne ministerstva zdravotníctva a ministerstva školstva odsúhlasila vláda. Štipendiá pre študentov ošetrovateľstva ale nie sú podľa lídra strany Spolu - občianska demokracia Miroslava Beblavého správne, ak by sa podľa neho sestry rozhodli ísť do zahraničia a príspevok zaplatiť. Ich splátka by mala výšku štyridsať až šesťdesiat eur mesačne. Predstava, že by ich to odradilo od práce v zahraničí, je podľa neho absurdná."

 Nedostatok zdravotníkov v nemocniciach

[Rádio Lumen, 17:30; 05/09/2018; Infolumen; z domova; Kristína Hatarová]

Kristína Hatarová, moderátorka: "Nedostatok zdravotníckeho personálu v slovenských nemocniciach by mohlo vyriešiť prijatie kvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničia. Zhodli sa na tom zamestnávatelia aj Asociácia nemocníc Slovenska. Pripomínajú pritom, že kríza nedostatku pracovníkov sa takto riešila aj pred rokom 2015, ale zmena podmienok prijatia lekárov a sestier zo zahraničia na pracovný trh spôsobila, že počet žiadostí o prácu v slovenských nemocniciach značne poklesol. Teraz by sa to ale malo zmeniť. Pokračuje prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský."

Tomáš Malatinský, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení: "Musíme skrátiť určite čas na to, aby kvalifikovaný pracovník mohol pomerne rýchle aklimatizovať a neskôr si aj vybaviť všetky doklady. Ďalšia možnosť samozrejme je motivácia našich pracovníkov, aby prišli do zdravotníctva, ktorí tu študovali a sú v zahraničí. To sa robia niektoré pokusy. Pravdou je, že tam tiež tie veci sú limitované. Ďalšia možnosť je motivovať študentov, tu musím oceniť aj premiéra, aj ministerku školstva a tak ďalej, že sa urobil prvý krok."

Kristína Hatarová: "S vlastným návrhom ako vyriešiť túto situáciu prišiel aj štát. Nedostatok zdravotných sestier by mala zmeniť finančná motivácia počas ich štúdia. O stabilizačný príspevok vo výške dvetisíc eur by sa mohli uchádzať študenti vysokých škôl v bakalárskom študijnom programe ošetrovateľstvo v dennej forme štúdia. V prípade získania stabilizačného príspevku sa študent zaviaže, že po úspešnom ukončení štúdia bude na území Slovenska poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť. Zámer z dielne ministerstva zdravotníctva a ministerstva školstva odsúhlasila vláda. Štipendiá pre študentov ošetrovateľstva ale nie sú podľa lídra strany Spolu - občianska demokracia Miroslava Beblavého správne, ak by sa podľa neho sestry rozhodli ísť do zahraničia a príspevok zaplatiť. Ich splátka by mala výšku štyridsať až šesťdesiat eur mesačne. Predstava, že by ich to odradilo od práce v zahraničí, je podľa neho absurdná."

 Návrhy sú nekoncepčné

[Zdravotnícke noviny; 06/09/2018; 31/2018; s.: 5; Analýza; Peter Visolajský]

Komentuje

MUDr. Peter Visolajský, predseda LOZ

Treba si všimnúť, koľko sestier na Slovensku chýba podľa výpočtov MZ SR, a tieto čísla porovnať s minulými tvrdeniami exministra Druckera aj pani ministerky Kalavskej, keď tvrdili, že lekári i sestry zavádzajú a že na Slovensku chýba len 2 000 sestier.

Treba oceniť, že MZ SR sa problémom začína zaoberať, žiaľ, tento záujem prichádza až v čase, keď situácia zašla už ďaleko a nedostatok personálu v nemocniciach spôsobuje odchod ďalších. Celkovo hodnotím návrhy ministerstva na riešenie nedostatku lekárov a sestier ako nekoncepčné, pretože neriešia najdôležitejšie príčiny odchodu do zahraničia.

Myslím, že štipendium pre budúce sestry bude prospešné, ale nie je to kľúčové riešenie, preto neprinesie dostatočné zlepšenie problému. Pretože hlavnými príčinami nedostatku sestier sú nedostatočné mzdové ohodnotenie, kamuflovanie ich nedostatku aj zlý systém vzdelávania sestier.

Ako sa ukázalo v prípade lekárov, stanovenie zákonom minimálnej mzdy pre lekára v nemocnici dokáže zlepšiť personálnu situáciu v nemocniciach, tak rovnako treba postupovať v prípade sestier. Jednoducho štát musí zákonom zabezpečiť svoju úlohu poskytovať občanom zdravotnú starostlivosť, na to potrebuje lekárov a sestry v nemocniciach, či už sú súkromné, alebo štátne. A zákonom o minimálnej mzde lekára či sestry sa to dá zabezpečiť. Minimálna mzda lekára v lôžkovom zariadení je určená aj napríklad v Nemecku.

Nemocnice nevykazujú reálny nedostatok sestier, oficiálne údaje o voľných pracovných miestach na pozíciu zdravotná sestra z nemocníc hovoria o potrebe pár sto sestier, reálne však chýbajú tisíce. Keď som sa pred asi trištvrte rokom pýtal na zasadnutí tripartity zástupcov nemocníc, koľko sestier hľadajú na pracovnú pozíciu sestra, odpovedali mi, že menej ako 400. Reálne už vtedy MZ SR tvrdilo, že v nemocniciach chýba do 2 000 sestier. Zo stavu, kde si MZ SR ani zdravotné poisťovne neplnia svoju úlohu a nekontrolujú poskytovateľov z dodržiavania personálnych normatívov, vyplývajú dva následky:

1. Dnes je absurdná situácia v tom, že nemocnice nepriznávajú nedostatok sestier, teda dopyt na trhu po sestre je oficiálne nízky. To samosprávne kraje vyhodnotia tak, že stredným zdravotným školám obmedzujú počet prijatých študentov. Výsledkom je, že polovica stredných zdravotných škôl mohla prijať menej študentov, ako sa v skutočnosti hlásilo, hoci Slovensko trpí katastrofálnym nedostatkom sestier.

2. Znie to absurdne, ale nemocnice, hoci nemajú dostatok sestier, v rámci šetrenia neprijímajú tie, ktoré sa k nim hlásia, s tvrdením, že nemajú voľné pracovné miesta. Príčinou je financovanie našich nemocníc, kde im príjmy nepokryjú náklady, šetriť sa na liekoch či prístrojoch nedá, tam s cenami nemocnice už nepohnú, ale personálne náklady sú položka, z ktorej vedenie nemocnice dokáže vždy ušetriť, a to, že je to na úkor pacienta a v konečnom dôsledku i systému, už vedenie nemocnice nerieši.

Umelé zvýšenie počtu študujúcich medikov prinesie len zvýšenie počtu lekárov, ktorí odídu do zahraničia, a prináša riziko zníženej kvality absolventov medicíny.

Veľký problém je aj štúdium. V prípade lekárov dnes napr. výučba v Univerzitnej nemocnici na Mickiewiczovej ulici nie je, samozrejme, lákavá, vyberú si radšej brniansku, olomouckú či pražskú univerzitnú nemocnicu. Nádej na lepšie podmienky štúdia v novej nemocnici na Rázsochách zhasla pri vyjadreniach a plánoch vlády pána Pellegriniho. Pani ministerka Kalavská priznala, že na Rázsochách budú ,,len nové Kramáre". Počet pacientov dnes na bratislavskej lekárskej fakulte nie je dostatočný na výučbu (2 000 lôžok) a nová univerzitná nemocnica na Rászochách má mať len 638 lôžok. Lekárske fakulty nemajú dostatok financií na štúdium slovenských študentov, a tak sú nútené financie hľadať u zahraničných študentov, ktorých potom prijímajú vo vysokom počte na úkor slovenských študentov. Pritom lepšie financovať lekárske fakulty je menšia investícia, ako lákať Slovákov zo zahraničia späť.

Samozrejme, aj lepšie podmienky na medicínu sú dôležitý aspekt. A to neznamená len lepšie prístrojové vybavenie a priestory nemocníc. Slovenské zdravotníctvo je v ťažkom marazme aj preto, že sme tu povýšili ekonomiku nad medicínu. Zamyslite sa, ako dnes médiá hodnotia nemocnice - čítame články o výborných operáciách, o tom, ktorá nemocnica je lepšia v diagnostike, alebo sa všade píše o zisku nemocníc a ktorá má aký dlh a ako hospodári? Takýto stav nie je veľká výzva pre kvalitného lekára...

Slovenská medicína je dnes zdeformovaná. Je pochopiteľné, že mladý lekár nemá záujem o prácu slovenského obvodného lekára, ktorá spočíva vo vypisovaní výmenných lístkov - do tohto stavu dotlačili obvodných lekárov naše poisťovne.

Rezidentský program je všade vo svete efektívne riešenie nedostatku obvodných lekárov. Žiaľ, aj to, čo vo svete funguje, dokáže naše ministerstvo zdravotníctva pokaziť. Po zásahoch do tohto programu, keď ministerstvo zmenilo podmienky a zaviedlo rôzne sankcie (napr. nezmyselne začalo pokutovať lekárky - matky za to, že mali dlhšiu rodičovskú dovolenku ako dva roky), výrazne poklesol počet záujemcov. A aj napriek tomu, že ministerstvo po našej kritike zásahy opravilo, dôvera mladých lekárov k rezidentskému programu významne klesla a bude sa len ťažko obnovovať, čo v konečnom dôsledku zníži počet lekárov v tomto programe.

 Lekárom z Ukrajiny štát možno uľahčí prístup na trh

[Pravda; 06/09/2018; 205/2018; s.: 7; Slovensko; su, ben]

Nielen sestry chýbajú v zdravotníctve. Už niekoľko rokov cítiť výpadok lekárov, ktorý sa viac a viac prehlbuje. Situácia je kritická, odborníci odhadujú, že pri súčasnom trende o päť rokov nebude mať kto liečiť. Jednou zo snáh, ako to zvrátiť, je navýšenie počtu študentov na lekárskych fakultách. Zamestnávatelia zase navrhujú otvoriť trh Ukrajincom. Tri lekárske fakulty a zdravotnícka univerzita splnili výzvu premiéra Petra Pellegriniho (Smer), aby od septembra prijali viac študentov. Premiérov návrh prišiel až po prijímačkách, a tak fakulty posúvali "čiaru prijatých". Odkazujú však, že s kvalitou nešli dolu a dodatoční študenti nie sú žiadne béčka. Na štúdium medicíny nabrali o 205 mladých ľudí navyše. Štát im za to dá 2,3 mil. eur. Na Lekárskej fakulte UK v Bratislave musel uchádzač pôvodne získať aspoň 700 bodov z 800-bodového maxima, hranicu v lete posunuli na 662 bodov, aby do študijného programu všeobecné lekárstvo mohli vziať ešte 40 záujemcov. Celkovo tak do prvého ročníka nastúpi 360 študentov. Aj v Martine a Košiciach o zmene kritérií rozhodla prijímacia komisia. V Martine dodatočne prijali 105 študentov na odbor všeobecné lekárstvo, v Košiciach o 30 študentov viac na všeobecné lekárstvo, desať pribudlo na zubné lekárstvo. Slovenská zdravotnícka univerzita nabrala navyše 20 študentov.

Prax ukazuje, že chýbajú ambulantní, ale aj nemocniční lekári. Problém je takmer v každej špecializácii, od všeobecných lekárov, psychiatrov, ortopédov až po traumatológov. Asociácie združujúce nemocnice a zamestnávateľov okrem posilnenia vzdelávania zdravotníkov na Slovensku navrhujú rýchlejšie riešenie, a to uvoľnenie podmienok pre cudzincov, ktorí žijú v rečovo príbuzných krajinách, najviac sa skloňuje Ukrajina. Podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáša Malatinského treba skrátiť čas na to, aby sa mohol cudzinec na Slovensku aklimatizovať. Česko a Poľsko trh pre Ukrajinu otvorili. U nás majú lekári Ukrajinci sťažené podmienky. Ak chcú pracovať, musia prejsť skúškami, a tie sú ťažké. Asociácia nemocníc Slovenska pripomína, že týmito testami by neprešli ani naši doktori. Malatinský upozornil, že Slovensko musí konať promptne, lebo Ukrajina má obmedzený trh a začne si chrániť pracovné sily. Zdá sa, že apel asociácií bude vypočutý. Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smeru) a štátny tajomník rezortu školstva Peter Krajňák potvrdili, že najbližší mesiac začne debata o zjemnení rozdielových skúšok pre lekárov z tretích krajín.

 Rýchlym riešením nedostatku zdravotníckeho personálu ...

[dennikn.sk; 05/09/2018; Slovensko Ekonomika; Minúta po minúte]

Rýchlym riešením nedostatku zdravotníckeho personálu v nemocniciach by mohlo byť prijatie kvalifikovanej pracovnej sily z Ukrajiny, zo Srbska či z kultúrne a jazykovo podobných krajín, aj mimo Únie.

 

Zhodli sa na tom prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský a viceprezident ANS i člen prezídia AZZZ SR Igor Pramuk.

Zamestnávatelia pripomínajú, že kríza nedostatku pracovníkov sa takto riešila aj pred rokom 2015, ale zmena podmienok prijatia lekárov a sestier zo zahraničia na pracovný trh, ktorú vtedy zaviedlo ministerstvo školstva, spôsobila, že počet žiadostí o prácu v slovenských nemocniciach značne poklesol.

 

„Nechceme, aby v zdravotníctve pracoval kadekto. Ale existujú rozdielové skúšky, ktoré potvrdia, že človek je schopný samostatne pracovať a dokáže zdravotníctvu pomôcť. Fakulty ošetrovateľstva alebo stredné zdravotnícke školy v súčasnosti nie sú schopné, taktiež ako v prípade lekárov, pokryť potreby, ktoré tu sú,“ uviedol Pramuk. (tasr)

 

TA3 

Štát chce riešiť nedostatok zdravotných sestier finančnou motiváciou počas ich štúdia. Zámer z dielne ministerstiev zdravotníctva a školstva odsúhlasila vláda. Existujú aj iné plány. Rýchlym riešením nedostatku zdravotníckeho personálu v nemocniciach je podľa Asociácie nemocníc Slovenska príjímanie ľudí z krajín mimo Únie%

 Navrhujú príspevok 2000 eur

O takzvaný stabilizačný príspevok od štátu by sa mohli uchádzať študenti vysokých škôl v bakalárskom študijnom programe ošetrovateľstvo v dennej forme štúdia, v roku 2018 aj súčasní študenti druhého a tretieho ročníka. Obe ministerstvá, ktoré zmeny navrhli, si uvedomujú, že štát musí zapracovať, aby zabránil odlevu zdravotného personálu do zahraničia. "Je veľmi dôležité nielen podporiť zvýšenie počtu študentov, ale ich aj zastabilizovať, skvalitniť pracovné podmienky a riešiť mzdovú politiku a iné," konštatuje sa v predloženom dokumente, ktorý vypracoval Inštitút zdravotnej politiky.

Ak by sa chýbajúce kapacity mali doplniť len prostredníctvom nových študentov, tak by sa ich počty museli zvýšiť radovo v desiatkach percent. Ministerstvá zdravotníctva a školstva preto navrhujú, aby sa nedostatok zdravotníckeho personálu riešil nielen zvyšovaním počtu prijatých študentov na vysokých školách, ale aj finančnou motiváciou, takzvaným stabilizačným príspevkom vo výške 2000 eur pre jedného takéhoto študenta na akademický rok. V prípade získania stabilizačného príspevku sa študent zaviaže, že po úspešnom ukončení štúdia bude na území SR poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť.

 V roku 2030 má chýbať 10-tisíc sestier

Pri aplikácii stabilizačného príspevku sa predpokladajú dve alternatívy zvýšenia počtu sestier, ktoré zostanú v systéme  poskytovania zdravotnej starostlivosti v SR s percentuálnym podielom 75 percent a 100 percent. Z analýzy vyplýva, že zdravotnícke povolanie lekár sa postupne doplňuje a že zdravotnícke povolanie sestra bude svoj deficit ešte viac zvyšovať.

V nemocniciach chýba v súčasnosti 1020 sestier, v roku 2030 to má byť takmer 10 000. Do výkonu zdravotníckeho povolania sestra nastupuje len 44 percent absolventov, ktorí ukončili bakalársky študijný program ošetrovateľstvo v dennej forme štúdia. Z tohto dôvodu navrhujú ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo školstva akútne stabilizovať absolventov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti v SR. Štát chce výrazne zvýšiť počet študentov zdravotných odborov, priemerne zo 100 vyštudovaných sestier nastúpi do praxe 42 percent. Zvyšný počet nedoštuduje alebo nastúpi do praxe mimo SR.

 Pracovná sila z Ukrajiny aj Srbska

Rýchlym riešením nedostatku zdravotníckeho personálu v slovenských nemocniciach by mohlo byť prijatie kvalifikovanej pracovnej sily z Ukrajiny, Srbska či z kultúrne a jazykovo podobných krajín, aj mimo Európskej únie. Zhodli sa na tom prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Tomáš Malatinský a viceprezident ANS i člen prezídia AZZZ SR Igor Pramuk.

Zamestnávatelia pripomínajú, že kríza nedostatku pracovníkov sa takto riešila aj pred rokom 2015, ale zmena podmienok prijatia lekárov a sestier zo zahraničia na pracovný trh, ktorú vtedy zaviedlo ministerstvo školstva, spôsobila, že počet žiadostí o prácu v slovenských nemocniciach značne poklesol. "Nechceme, aby v zdravotníctve pracoval kadekto. Ale existujú rozdielové skúšky, ktoré potvrdia, že človek je schopný samostatne pracovať a dokáže zdravotníctvu pomôcť. Fakulty ošetrovateľstva alebo stredné zdravotnícke školy v súčasnosti nie sú schopné, taktiež ako v prípade lekárov, pokryť potreby, ktoré tu sú," uviedol Pramuk.

 Mnohé školy je potrebné dofinancovať

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily podľa viceprezidenta ANS neznamená len nedostatok lekárov a sestier, ale aj ostatného potrebného zdravotníckeho personálu, ktorý pomôže pacientovi rehabilitovať či postarať sa o ošetrovateľský proces pacienta. Dlhodobé riešenie nedostatku počtu zdravotníckeho personálu by sa podľa predstaviteľov ANS a AZZZ SR malo riešiť aj priebežne, prijatím väčšieho počtu študentov na lekárske a zdravotnícke fakulty, ale aj motiváciou vo vnútri, t.j. snahou motivovať slovenský personál, aby nevycestoval za prácou do zahraničia.

"Krátkodobo pociťujeme veľké nedostatky pracovníkov v nemocniciach. Tak sa nám začína stratifikácia nemocníc meniť na živelnú," uviedol Petko. Prejavom je podľa neho to, že v početnom množstve začali viaceré nemocnice rekonštruovať priestory chirurgických, interných a detských oddelení. Podľa Petka je realita taká, že za"vymaľovaním priestoru oddelení sa skrýva nedostatok pracovného personálu". Problém už riešila AZZZ SR s premiérom Petrom Pellegrinim v auguste. Podľa asociácie má Slovensko "posledný pokus" o stratifikáciu nemocníc, ktorý má byť pod gesciou vlády. ANS tiež pripomenula potrebu dofinancovania desiatok stredných a malých nemocníc, ktoré budú na budúci rok potrebovať na pokrytie nákladov 70 miliónov eur. Nedostatok finančných prostriedkov môže byť ďalším vážnym problémom, s ktorým sa bude musieť slovenské zdravotníctvo potýkať.