Na urgentoch pribúdajú v noci pacienti. Lekári a sestry chcú viac peňazí
Ani poplatok desať eur neodrádza ľudí od návštevy urgentného príjmu. Chodia tam, aj keď by svoje zdravotné problémy mohli riešiť u svojho všeobecného lekára počas dňa.
Chceli odľahčiť urgentné príjmy, namiesto toho majú lekári a sestry v nočných hodinách viac práce. Pred časom zaviedlo ministerstvo zdravotníctva desaťeurové poplatky na urgentných príjmoch. Ľudí s menšími zdravotnými problémami mali odradiť od návštev urgentu a nasmerovať ich na ambulantné pohotovosti, ktoré majú takéto prípady riešiť.Ani päťnásobne vyšší poplatok však nič nezmenil. Navyše, urgentom pribúdajú po 22. hodine pacienti, ktorí predtým chodili na ambulantné pohotovosti. Niektoré nemocnice hovoria, že nespokojnosť zdravotníkov zatiaľ necítia. V iných zariadeniach sa ale začali lekári aj sestry ozývať, že chcú viac peňazí.
Pacientov pribudlo
Ambulantné pohotovosti už nefungujú do rána ako kedysi, od júla sú otvorené len do 22. hodiny. Ministerstvo hovorilo, že po desiatej hodine aj tak na pohotovosť veľa pacientov nechodí. Ak sa aj presmerujú na urgent, tak nápor nebude veľký.Šéf bardejovskej nemocnice Marián Petko, ktorý šéfuje Asociácii nemocníc Slovenska, však kontruje: nárast podľa neho rozhodne nie je bezvýznamný.„Štatisticky nám avizujú nemocnice, že došlo k jasnému navýšeniu,“ tvrdí.Denne na urgent do bardejovskej nemocnice prídu po desiatej hodine o jedného až štyroch pacientov viac ako v minulosti.„To sú presne tí, ktorí predtým chodili na pohotovosť,“ hovorí Petko.Na prvý pohľad to podľa neho nemusí vyzerať ako veľké číslo, ale vôbec to nie je bezvýznamný nárast. A to ešte neprišlo chrípkové obdobie.„Napríklad vám prídu v noci ďalší štyria pacienti k tým šiestim, ktorých privezie záchranka, dajme tomu od 18. hodiny. Každému sa musíte venovať aspoň pol hodiny. To má na nemocničnú pohotovosť veľký vplyv,“ hovorí Petko.Aj ďalšie oslovené nemocnice hovoria o náraste pacientov. Niekde je nárast väčší, niekde menej významný. Nemocnice sa však zhodujú v jednom: ide o pacientov, ktorí majú menej závažné zdravotné problémy.Žilinská nemocnica tvrdí, že počet pacientov narastal už predtým, od júla ale sledujú predovšetkým nárast tých, ktorí prichádzajú na urgentný príjem napríklad s bolesťou hrdla.Na urgent ale patria len život ohrozujúce stavy, ako napríklad infarkty, silné krvácnie či zlomeniny.Z reakcií nemocníc vyplýva, že ľudí neodradili ani desaťeurové poplatky. „Lebo tí, ktorí sú menej sociálne prispôsobiví tak aj tak nezaplatia a vy ich nemôžete neošetriť. A tí, ktorí aspoň trochu na to majú, tak zaplatia. My sme ale jednoznačne za to, aby tieto poplatky boli, lebo potom by to bola ešte väčšia katastrofa. Zisťovali sme si to v Poľsku, kde sa poplatky neplatia a tam úplne zlyháva systém urgentnej pohotovosti,“ hovorí riaditeľ bardejovskej nemocnice.
Chcú viac peňazí
Zmeny majú aj ďalší aspekt. Zdravotníci chcú podľa Petka za služby viac peňazí. Všeobecní lekári na ambulantnej pohotovosti majú garantovaných minimálne 12 eur za hodinu. Teraz sa ozývajú aj ich kolegyne sestry, ktoré chcú tiež navýšenie aj zákonnú garanciu. Z viacerých nemocníc podľa Petka avizujú, že keď sa tak nestane, nebudú slúžiť.A viac peňazí za služby chcú aj lekári a sestry na urgentných príjmoch. Aj oni žiadajú, aby ich mali garantované zákonom.„Jedným zdravotníckym pracovníkom, teda lekárom, sa dalo do zákona, že to bude minimálne 12 eur. A nikomu inému nič. My sme vtedy argumentovali, že toto bude precedens. Presne to sa už deje. Oni si to logicky po chvíli vyhodnotili a ešte s tým, že im narastajú počty pacientov na urgente, žiadajú navýšenie odmien za služby,“ hovorí Petko. Ministerstvo zdravotníctva na margo novej situácie hovorí, že zatiaľ vyhodnocuje údaje v prípade urgentov aj ambulantných pohotovostí. „Úprava výšky paušálu súvisí aj s úpravou minimálnej aj priemernej mzdy a so zmenou koeficientov pri príplatkoch za prácu v noci, cez víkendy a počas sviatkov,“ odpovedá hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová na finančné požiadavky zdravotníkov.
Na druhej strane spokojnosť
Kým jedna strana má viac práce, všeobecní lekári si pochvaľujú. Po dlhých rokoch dosiahli, že nemusia na ambulantných pohotovostiach slúžiť až do rána a služba je dobrovoľná. Mnohí roky fungovali tak, že zo svojich ordinácií odchádzali pracovať na pohotovosť a odtiaľ opäť ráno nastupovali do svojich ambulancií.„My sme za lekárov spokojní. Myslím si, že veľká väčšina lekárov, ktorí chceli slúžiť, slúžia. Ja sám slúžim a som rád, že je to do desiatej hodiny, že na druhý deň prídem ako-tak v poriadku do práce,“ hovorí všeobecný lekár a šéf Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth.Ordinovanie do desiatej hodiny považuje za dostatočné.Zvyšujúci sa počet pacientov na urgentných príjmoch nepripisuje skráteniu ambulantnej pohotovosti.„Nevnímam to ako veľmi problematické. Aj doteraz sme sa stretávali s tým, že na urgent chodili pacienti vo veľkej miere, takže si nemyslím, že toto je spúšťač toho, že by po desiatej bolo viacej ľudí,“ tvrdí Šóth.Problém vidí v tom, v čom ho vidia aj nemocnice: ľudia nadmieru chodia na urgent aj s vecami, ktoré by mohli riešiť u svojho všeobecného lekára počas dňa.„Je dôležité, aby pacienti zvážili nevyhnutnosť návštevy urgentného príjmu po 22. hodine s cieľom zabrániť preťaženiu zdravotníkov úkonmi, ktoré neohrozujú život a je možné ich vykonať v čase riadnej prevádzky zdravotníckeho zariadenia,“ tvrdí hovorkyňa žilinskej nemocnice Lenka Záteková.
ZDROJ: